Príbeh teenedžerky-3.časť
Príbeh teenedžerky-3
Obálka
Keďže som nechcela opustiť svojich priateľov a svoje rodné mesto,musela som sa začať učiť.Babám z našej partie to bolo dosť divné-veď som sa nikdy neučila.Nikdy som nedostávala A-čka tak ako ostatné deti.Dokonca ani z hudobnej výchovy.Začať sa odrazu v polroku učiť bol teda naozaj tvrdý oriešok.
Všimla si to aj mama a skoro neustále pozorovala moju činnosť.,,Znovu sa učíš?“Pýtala sa sklamane pri nakúkaní do mojej izby.Niekedy som jej odpovedala,že to tak chcela ale inokedy som radšej mlčala.
Bol večer.Učila som sa ťažkú angličtinu,keď do mojej izby vošla mama.Čosi pevne zvierala v rukách.Vyzeralo to ako obálka.Dokonca boli dve.
,,Môžem?“spýtala sa mama a ukázala na moju posteľ .Prikývla som a ona si sadla.
,,Čo to je?“Kývla som hlavou na obálky.
,,Sú tu dve správy,“povedala,chvíľu hľadela len tak do zeme no napokon sa nadýchla a pozrela sa na mňa,,Tvoj učiteľ mi napísal list,je to o tvojich výsledkoch v škole.Vraj si sa veľmi zlepšila.Dokonca až príliš.Sandra veľmi ma to teší.Nemysli si,že nie.Aj keď niekedy robíš zle,v duchu sa usmievam nad tým akú mám skvelú dcéru.Viem ako si sa snažila,naozaj,ale“znovu sa nadýchla,no tentoraz omnoho hlbšie,,ale,aj tak sa budeme musieť sťahovať.Je mi to ľúto,ale nedokážem pokryť všetky naše výdavky a účty.“
,,Ale,mami!Musí byť spôsob.Vezmeme si pôžičku alebo čo!“zaprotestovala som.
,,A kto ju splatí?Ty?!Alebo tvoja úžasná banda?!“vykríkla.Oči sa jej zaliali slzami.Všimla som si jej obrovské kruhy pod očami.
,,Tak prepáč!“otočila som sa na bok a strela si rýchlu nenápadnú slzu,ktorá vypochodovala z mojich už tak unavených očí.
,,Ja som to takto nechcela,ver mi!“skríkla mama.,,Keby to len bolo také jednoduché.Veď aj ja tu mám priateľky.Aj pre mňa je to ťažké,čo si myslíš,že idem len tak,pre srandu?Sandra zobuď sa!“
,,Ja sa nemám pre čo budiť,ja za to nemôžem.To ty si si ma mala dať preč!Nie ja.“Rozkričala som sa na ňu.
Mama sa zháčila.Začala plakať.Na tváry jej vyrástli dva potôčiky.Veď to bola taká silná žena,čo sa s ňou stalo teraz?Bola som to ja?To ja som to všetko zavinila?Urobila som čo chcela,aj keď to bolo zrejme zo sebectva.Tak veľmi tu chcem ostať.
,,Och.Dieťa moje!Čo som to spravila?!Nikdy by som si ťa nedala preč.Tešila som sa na teba.“bedákala mama.Objala som ju.Bolo mi jej tak ľúto.Ľúto toho všetkého.
Pokračovanie nabudúce....