Príbeh teenedžerky-4.časť
Príbeh teenedžerky-4.časť
Sup
,,Pozri chápeš tomuto?“opýtala sa ma Sarah.Prišla k nám domov a spolu sme sa učili.Bola iná ako ostatné dievčatá z našej bandy.Je omnoho krehšia,no zároveň viac silnejšia ako iné baby.
Jej otec je vysoký podnikateľ a jej matka je modna návrhárka.Samozrejme,že preto chodí Sarah najlepšie oblečená.Je z bohatej rodiny,napriek tomu nieje rozmaznaná.Sme najlepšie priateľky už od škôlky.Ibaže ona sa aspoň trochu učila od nás všetkých.Keďže som sa začala učiť aj ja,študovali sme spolu.
,,Hm.Ukáž?“
Sarah mi podala knihu.,,Tak napríklad vysvetlite toto.Je to trápne,ako by sme to nejako mohli pochopiť.Tu máš,tebe ide logické rozmýšľanie lepšie ako mne.“
Pred mnohými rokmi Veľký Duch stvoril nebo a zem a na zemi zvieratá.Jedného dňa sa rozhodol,že sup bude žiť v púšti.Sup sa pozrel na púšť a povedal:,,To je mizerné miesto.Je tu horúco a sucho a veľa jedovatých živočíchov.Akú radosť tu nájdem?Prečo ma tu Veľký Duch poslal?
A potom zbadal mrtvu púštnu krysu a pustil sa do jedenia.Vzápätí uvidel kojota,ktorý zdochol po uštipnutí štrkáčom,a pustil sa doňho.Napokon sa usmial,pretože aj supy sa usmievajú.Bol veľmi rád,veď ktoré miesto je pre supa lepšie ako púšť?
Prečítala som si ukážku ešte raz aby som ju lepšie pochopila.
,,Tak čo?Rozumieš tomu?“spýtala sa ma Sarah,keď zbadala,že premýšľam.
,,V podstate je to jednoduché.Pamätáš sa keď nás učiteľka v škôlke zavrela do kumbálu?“
Sarah prikývla.
,,Neboli sme spokojné,pamätáš?No potom sme za záclonou objavili množstvo hračiek.Boli tam veľmi pekné plyšové bábky a aj barbie a šaty pre nich.Bez toho aby si niekto niečo všimol sme sa s nimi pohrali.Potom nám dovolili vyjsť z kumbálu von.“Dopovedala som a usmiala sa.
,,No dobre.Ale čo to má spoločné s tým textom?“
,,Každý niekam patríme.Vždy keď sa ocitneme niekde inde,znamená to pre nás poznanie.“
,,Ale ja tomu stále nechápem.“zamračila sa Sarah.
,,Ako ten sup patrí na púšť,mi patríme do veľkomesta.A nezabudni,že všade nás môže postrehnúť šťastie.“vysvetlila som jej čo najstručnejšie.
,,Ach,Sandra.Si úžasná!Díky.“Povedala nadšene a zapísala si to do zošita.
Potom sme sa spolu ešte chvíľu učili.O pätnásť minút Sarah mala ísť domov a tak sme už nerozoberali ďalšie učivo,len sme sedeli a rozprávali sa.
,,Sandra?
,,No?“
,,Prečo si sa vlastne začala tak odrazu učiť?“uškrnula sa Sarah.
,,Ach.Sarah,keby si vedela aké je to zložité.“vzdychla som.
,,Ale no tak,povedz!“vykríkla nadšene.
Nechcela som jej nič hovoriť,celú túto peknú chvíľku,všetko tým pokazím.Lenže aj tak by sa to raz dozvedela.A s ňou aj naša banda.
,,S mamou sme uzavreli dohodu.Vieš,že je modelka,ale tu to nestojí za nič.Chcela odísť do Beverly Hills.Bývali by sme u jej priateľa zo strednej.
Dohodli sme sa tak,že ak sa začnem učiť a nevylúčia ma zo školy,ostaneme tu.Ak nie,odchádzame.“ Začala som vysvetľovať.Sarah len vyvalila oči,myslela som,že jej čo chvíľa vylezú z jamiek.
,,V jeden večer však prišla mama s dvomi obálkami v ruke.Jedna hlásila môj veľmi dobrý prospech v škole,lenže tá druhá,tá druhá,“musela som sa nadýchnuť,Sarah si všimla aké je to ťažké a chytila ma za plece,,Tá druhá oznamovala to,že mama nedokáže splatiť účty a máme dlhy.Na základe toho sa budeme o malú chvíľu sťahovať do Beverly.“Objala som Sarah.
,,Ty nemôžeš odísť!“rozplakala sa.
,,Ja viem.“pridala som sa.,,Ale nedá sa s tým nič robiť.“
Chvíľu sme tam sedeli objímajúc sa.Potom moja priateľka musela odísť.Ostala som sama.Uplne sama ako ten sup na púšti.